História kávy

Nikto presne nevie, ako a kde bola káva objavená, no napriek tomu o nej kolujú mnohé legendy. Nech sa páči, magazín Magistra História si dnes vzal na pretras históriu kávy.

Etiópska legenda

Káva sa pestuje všade po celom svete, ale pri hľadaní jej počiatkov musíme zájsť o celé stáročia späť k Etiópskej náhornej plošine, kde sa káva pestovala. Tam, ako hovorí legenda, Kaldi, pastier ovcí, našiel potenciál tejto rastliny. Legenda hovorí, že Kaldi objavil kávu po tom, čo jeho ovce požuli isté bobule z neďalekého stromu. V tom momente dostali toľko energie, že neboli schopné večer zaspať. Neskôr tento objav oznámil Kaldi mníchovi z tunajšieho kláštora. Ten si urobil z bobulí nápoj, ktorý ho udržal hore pri večernej modlitbe celé hodiny. Ústnym tradovaním sa objav rozšíril až na Arabský polostrov, kde začala káva svoju cestu naprieč svetom.

Arabský polostrov

Pestovanie a samotný obchod s ňou začal práve na tomtomieste. Do 15. storočia bola káva pestovaná v jemenskej štvrti Arábie. V 16. storočí už bola dobre známa aj v Perzii, Egypte, Sýrií a Turecku. Tento nápoj sa nepopíjal už len v domácnostiach, ale aj v kaviarniach, známych ako „qahveh khaneh“, ktoré sa začali objavovať po celom Blízkom východe. Popularita kaviarní časom narástla a ľudia sa stávali na nich priam závislí. Kaviarne totiž boli najdôležitejším centrom pre výmenu informácií, a tak boli často označované ako „školy múdrosti“.

Káva prichádza do Európy

Európski cestovatelia prinášali do Európy historky o podivných čiernych bobuliach a rozširoval ich kade-tade. V 17. storočí sa tak káva dostala do Európy a stala sa populárnou. Našli sa však aj ľudia, ktorým káva veľmi nevoňala, a preto ju nazývali „vynálezom Satanovým“. O kávu sa tak začal spor. Zasiahnuť musel pápež Klement VIII., ktorý kávu pred rozsúdením ochutnal. Zistil, že má upokojúce účinky, a preto sa rozhodol ju schváliť.

Napriek sporom začali vznikať rôzne kaviarne, kde Anglicko, Rakúsko, Francúzsko a ani Holandsko nezaostávalo. V Anglicku dokonca vznikali „penny univerzity“, kde ste si mohli za jednu pennu, teda cent, kúpiť kávu a zároveň sa podieľať na konverzáciách, ktoré sa pri káve často viedli.

Tento zázračný nápoj nahradil bežné raňajky, kde hlavným nápojom bolo pivo či víno. Tí, čo pili kávu namiesto alkoholu, boli výkonejší a mali viac energie, preto niet divu, že sa ich práca výrazne zlepšila.

Už v polovici 17. storočia bolo v Londýne vybudovaných viac ako 300 kaviarní. Mnohé z nich boli špecializované, napríklad pre umelcov, spisovateľov, hráčov šachu a podobne. Biznis v tomto smere rástol a veľmi sa mu darilo.

Nový svet

Napriek veľkému úspechu kávy bol v Novom svete stále najobľubenejším nápojom (až do roku 1773) čaj. Bolo to tak do doby, kým sa kolonisti vzburili kvôli veľkým daňiam z čaju. Vzbura známa aj ako „Boston Tea Party“ navždy zmenila spôsoby a dala prednosť práve káve.

„Káva – obľúbený nápoj civilizovaného sveta.“– Thomas Jefferson

Plantáže naprieč celým svetom

Dopyt po tomto nápoji rástol a konkurencia rástla s ním. Začala sa totiž pestovať už aj mimo samotnej Arábie. V druhej polovici 17. storočia dostalo Holandsko konečne svoje sadenice. Prvé pokusy sadenia v Indii síce neboli úspešné, o to úspešnejšie však boli tie v Batvií, na ostrove

Java, čo je dnešná Indonézia. Rastlinám sa darilo a Holandsko tak mohlo obchodovať. A to vo veľkom. Darilo sa im natoľko, že rozšírili pestovanie aj na ostrovy Sumatra a Celebes.

Prichádza až do Ameriky

V roku 1714 dostal kráľ Ľudovít XIV. ako dar mladý kakaovník, ktorý si nechal vysadiť v Kráľovskej Botanickej záhrade. V roku 1723 sa mladý námorný dôstojník pokúšal dostať sadenice tejto rastliny. Napriek odpornému počasiu sa Gabrielovi de Clieu podarilo dostať do Martiniku

spolu so sadenicami. Keď ich zasadil, kakaovníkom sa začalo dariť. V najbližších 50-tich rokoch sa podarilo vypestovať vyše 18 miliónov rastlín. Ešte neuveritelnejší je fakt, že práve táto sadenica bola predchodcom všetkých ostatných kakaovníkov v celom Karibiku, Južnej a Severnej Amerike. Posadená v tejto oblasti bola ako prvá, pochopiteľne.

Rozvoj kávy ďalej rozkvital a po svete vznikali čoraz väčšie plantáže. Krajiny nastolili ekonomiku kávy. Misionári, cestovatelia, kolonisti a všetci ostatní ospevovali túto rastlinu všade, kde prišli. Aj preto sa tak stála celosvetovo známa, no nielen to. Koncom 18. storočia sa káva stala jednou z najziskovejších exportných plodín. Dnes je druhou najvyhľadávanejšou surovinou na svete, po rope samozrejme.

____________

Zdroj: http://www.magistra-historia.sk/historia-kavy/